Tepelné čerpadlá ako dôležitý pomocník v boji proti prehrievaniu planéty

Vybaví sa Vám pod pojmom „znižovanie emisií skleníkových plynov“ elektromobily, veterné elektrárne, solárne panely a pod.? A čo takto tepelné čerpadlá? Doterajšie skúsenosti s týmto zdrojom tepla ukazujú, že je veľmi užitočným pomocníkom v znižovaní emisií skleníkových plynov, a to vo všetkých krajinách sveta, od Japonska cez Čínu, krajiny Európskej únie až po USA.

Tepelné čerpadlá ako dôležitý pomocník v boji proti prehrievaniu planéty
Tepelné čerpadlá ako dôležitý pomocník v boji proti prehrievaniu planéty (Foto: unsplash.com)

V rámci Európskej únie, na emisiu skleníkových plynov sa vo veľkých mestách najviac podieľajú budovy, resp. ich energetické požiadavky. Až za nimi sú doprava, spracovanie odpadu či poľnohospodárstva. Niet teda divu, že pozornosť politikov, či už na vládnej či lokálnej úrovni, sa uberá práve smerom k rezidenčnímu a nerezidenčnímu nehnuteľnostnému trhu.

V Slovenskej republike o problémoch vieme, s riešením sme pozadu
Aj v Slovenskej republike už poznáme štátne stimuly na nákup ekologických zdrojov tepla, v porovnaní s ambíciami miest ako sú napr. Miláno, Londýn, Kodaň, Paríž, Berlín, Barcelona, ​​Rím, Rotterdam a pod., Sme však stále pozadu (Prahu ako samostatný celok nevynímajúc).

Hoci jednotlivé mestá trápia rôzne dopady klimatických zmien, cieľ majú spoločný – zabezpečiť to, aby novo stavané budovy boli čo najmenej energeticky náročné, zvýšiť podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie či chladenie už existujúcich budov. Pár príkladov toho, ako tieto plány vyzerajú v praxi:

  • v Helsinkách 2 veľké tepelné čerpadlá vykuruje v zime a ochladzujú v lete celé mestské štvrte. Ide o projekt, v rámci ktorého sú tieto čerpadlá umiestnené pod jedným z helsinských parkov a nimi vyrábané teplo / chlad je diaľkovo dodávaný do okolia.
  • Viedeň má ambíciu znížiť ekologickú stopu historických budov tým, že ich bude diaľkovo vykurovať geotermálnymi tepelnými čerpadlami. Podiel tohto tepla na celkovom teplu dodávaného diaľkovým systémom by mal vzrásť na 10%. Do roku 2050, Viedeň che byť mestom s nulovými emisiami skleníkových plynov.
  • v Nemecku dnes pri cca 40% novostavieb nájdete ekologický zdroj tepla, kedy hlavným zdrojom je spravidla tepelné čerpadlo, ktoré prípadne dopĺňajú solárne panely.
  • spoločnosť Lidl v Nemecku spúšťa tzv. predajne 3. generácie, ktoré získavajú energie zo solárnych panelov umiestnených na streche predajní a tepelných čerpadiel, ktoré okrem iného “recyklujú” odpadové teplo z kompresorov chladiacich boxov.

Aj „chudobné“ krajiny vyrážajú do boja za znižovanie emisií skleníkových plynov
Hovoríte si: bohaté mestá bohatých krajín, tam sa projekty plánujú inak? Vedzte, že rovnako ambiciózne plány ako vyššie uvedené destinácie majú napríklad aj hlavné mestá Pobrežia Slonoviny, Senegalu, Tanzánia, Nigéria, Malajzia, Poľska, Argentíny či Mexika, čo sú „ekonomicky porovnateľní protivníci“. Tieto a ďalšie mestá sú súčasťou projektu C40 miest, združujúca 40 miest a priľahlých oblastí, v ktorých žije 12% svetovej populácie a ktoré tvoria 25% svetového HDP. Praha ani žiadne iné mesto Českej republiky v tomto zozname nie je.

Text: PR